Album „The Gathering Wilderness“ bol v roku 2005 nielen vydareným debutom na značke Metal Blade Records, ale pre sympatických snaživcov z írskeho Dublinu aj pootvorením dverí úspechu u širšieho publika minimálne na európskej úrovni. O dva roky neskôr sa už tieto dvere nemilosrdne rozkopávali, PRIMORDIAL definitívne opustili metalovú perifériu a až do týchto dní hrdo kráčajú po slnečnej strane hlavnej ulice. Za všetko môže fantastický štúdiový materiál, ktorý vyšiel v novembri 2007 pod názvom „To The Nameless Dead“.

Piesne venované bezmenným mŕtvym dokázali vysoko zabodovať nielen u odbornej kritiky, získali si aj tisíce nových priaznivcov medzi fanúšikmi kvalitnej muziky – ak ste mali možnosť vidieť aspoň jeden z dvoch vydarených koncertov v Česku (Brutal Assault 2008 a Pagan Fest v Zlíne), určite mi dáte za pravdu, že to bolo v prípade PRIMORDIAL celkom zaslúžene. Ten prekvapujúco výrazný posun v skladateľskej, inštrumentálnej a zvukovej rovine dokázali celkom s prehľadom preniesť aj na koncertné pódiá. Kým doska „The Gathering Wilderness“ valcovala poslucháča svojou temnotou a koncentrovanou beznádejou (určite najmä vďaka produkcii vychyteného Billyho Andersona), „To The Nameless Dead“ disponuje výrazne čistejším, košatejším a doslova epickým zvukovým obalom, ktorý lepšie korešponduje s hymnickými hudobnými kompozíciami írskych bohatierov.

Spev charizmatického Alana Averilla na tomto albume je asi najdominantnejšou zmenou oproti minulosti. Pri počúvaní nahrávky a najmä sledovaní jeho výkonu počas živého koncertu (kde sa vždy v plnej nahote prejaví skutočná kvalita speváka) je úplne jasné, že sa mu oplatili školenia u hlasových pedagógov, ktoré absolvoval pred začatím štúdiových prác na „To The Nameless Dead“. Dobrý zvuk hradieb gitár a bicích a fantastický spev by samozrejme samé o sebe nič neznamenali, keby PRIMORDIAL nezložili osem vynikajúcich skladieb, ktoré sa navždy zapíšu do histórie metalovej hudby. Od majestátneho úvodu „Empire Falls“ až po tiahlu záverečnú hymnu „No Nation On This Earth“ neurobia PRIMORDIAL jedinú chybičku, po celý čas spoľahlivo dráždia pozornosť poslucháča a hádžu mu jeden chutný zvukový koláčik za druhým.

 PRIMORDIAL vládnu nesmierne flexibilným a rôznorodým, farbistým hudobným prejavom. Dokážu strhnúť fanúšika starých BATHORY, rozdivočiť pagan-metalového tínedžera odchovaného na smiešnych severských humppa tancovačkách a získať si uznanlivé prikyvovanie post-rockového fajnšmekra. Sú blackmetalovo európski a zároveň nedajú dopustiť na americkú spojku - nie náhodou označil A. A. Nemtheanga v časopise Decibel vo svojom osobnom rebríčku TOP 5 najdôležitejších nahrávok ostatnej dekády hneď tri nahrávky od WOVEN HAND, NEUROSIS a ISIS. Čo je však najdôležitejšie, k celému tomuto solídnemu základu dokážu pridať navyše riadny kus originality, keltskej podmanivosti a ťažko uchopiteľnej, no neuveriteľne fungujúcej melancholickej atmosféry.

Samostatnou kapitolou tohto vynikajúceho počinu sú texty. V pútavej básnickej podobe je tu zachytený pohľad na témy ako hrdosť na krajinu predkov, históriu, dejiny, ale i zaujímavé paralely so súčasnosťou Európskej únie a dávnym Rímom. Múdry smútok írskeho metalového veterána, pekná poetická angličtina – radosť čítať a počúvať. Album „To The Nameless Dead“ ako celistvá umelecká výpoveď stanovuje pevné štandardy do budúcnosti. Určite aj samotní PRIMORDIAL budú mať čo robiť, aby naň svojím nasledujúcim počinom dôstojne nadviazali. A to už nehovorím o celej plejáde menej talentovaných súčasníkov či nasledovníkov. „To The Nameless Dead“ je jednoducho a jasne opus magnum v pravom slova zmysle.